SZUŠ Bernoláka č.16 Ružomberok 30. október 2019
Podujatie splnilo naše očakávania.
Prítomní boli žiaci výtvarného a literárno-dramatického odboru z Ružomberka, Černovej, Komjatnej, Kvačian, Partizánskej Ľupče. Priniesli masky, tekvice občerstvenie a pedagógovia pripravili zaujímavý program. Starší žiaci vyrezávali tekvice a mladší žiaci zdobili perníčky, mafiny, farebné oblátky. Najviac využili vlastnú fantáziu pri maľovaní tvárí – tvorení strašidiel. Niektorí sa obliekli do prinesených kostýmov, presunuli sa do svetielkami vyzdobenej veľkej triedy, kde im túto tradíciu – ešte od čias starých Keltov – priblížila triedna pani učiteľka Barborka Janíčková, oblečená v kostýme čarodejnice. Nasledovala chvíľa pohybu či tanca strašidiel, podporená svetelnými efektmi so záhadnou hudbou.
Po krátkej prestávke s občerstvením si spoločne pozreli kreslenú rozprávku ,,Ospalá diera“ a nasledoval záver : fotenie aj s vytvorenými maskami a rozsvietenými tekvicami. Mnohé z nich si žiaci odniesli domov a spokojní odišli domov.
V Amerike začali vydlabávať tekvicu , pretože je lepšia ako zemiaky alebo repa . Odtiaľ sa zvyk dostal naspäť do Európy.
Slovenský svetlonos
Nielen Íri či Američania majú v tradíciách dlabanie tekvíc. Sú to aj Slováci. U nás sa to volalo hľadanie svetlonosa. ,, Je to starý zvyk . Ľudia , keď sa vracali z návštevy hrobov tak, mali tieto tekvičky pekne vydlabané a osvetlovali im cestu z cintorína,“ približuje tradíciu etnologička.
V starých slovenských tradíciách bol Svetlonos nadľudská bytosť. ,, Hovorí sa , že kradli v kostole sviečky a upíjali si z omšového vína. mysleli si, že sa po smrti stanú svetlonosmi,“ dodala etnologička.
,, Svetlonos bol ten , ktorý človeka zviedol z cesty do lesa a niekedy sa to skončilo tragicky, že sa prevrátil s vozom a podobne,“ hovorí Nadáska. ,, Je to také blúdne svetlo. Niekto , kto zvádza pocestného z tej správnej cesty, „ dodáva.
V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo . Keď nútili komisári ľudí vstupovať do družstva, sa rozchýrila povera, že ani oni po smrti nenájdu pokoj a skončia ako svetlonosi.
Pozrite si rozhovor s etnologičkou Katarínou Nádaskou:
je ,, americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých“.(1)
Halloween je pomenovanie pre predvečer významného sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrov. Zostal významným sviatkom aj po prieniku kresťanstva na toto územie.Duchovenstvo malo záujem, aby sa pôvodne pohanský sviatok , kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých – kde by sa oslavovali veštci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi.(2) Pôvodne časť zvykov spojených so sviatkom Samhain prežívala, začala však nadobúdať svetský charakter. Takéto oslavy sa odohrávali v Írsku , Škótsku a severnom Anglicku.
Do Spojených štátov Halloween priniesli írski a škótski prisťahovalci ,ale až po 1845 – 1846 ( veľký hladomor ) sa z neho stala celonárodná udalosť.(2)
V súčastnosti ide o sekulárny sviatok s karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia rýchlo rozšíril do Európy.(1)